Ľudia stále ženám rozprávajú do toho, ako by mali pristupovať k dojčeniu, a až fanaticky sa pozerajú na ženu, ktorá sa rozhodne odstaviť dieťa a ísť do práce, vraví pôrodná asistentka a laktačná konzultantka Jana Krpalová Mračková v podcaste Otcovia v plienkach.

Univerzálny postup pri odstavovaní podľa nej neexistuje, ale neodporúča dieťa klamať. Svoju úlohu pri tom majú aj muži, ale najskôr by si mali vypočuť partnerku, vysvetľuje Krpalová Mračková.

NOVINKA: Pridajte sa do našej online komunity pre otcov, nájdete v nej debaty o rodičovstve, rady aj inšpiráciu.

Rozhovory vychádzajú aj ako článok na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk.

Nájdete nás aj na Instagrame.

Ak sa vám podcast páči, začnite nás sledovať a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie. Okrem toho si môžete kúpiť aj našu knihu Rok otca.

Česká novinárka Jana Ustohalová v posledných mesiacoch zaznamenávala v Deníku N príbehy dospelých ľudí, ktorých v detstve rodičia telesne trestali.V jednom z textov napísala, že sama je jednou z nich a že keď sa stala matkou, tento vzorec prebrala.

Po čase si však uvedomila, že to nie je spôsob, ktorým by chcela vychovávať svoje štyri deti, ktoré sa narodili v priebehu siedmich rokov.

„Teraz oceňujú, že som na sebe dokázala zapracovať,“ vraví v ďalšej epizóde podcastu Otcovia v plienkach.

NOVINKA: Pridajte sa do našej online komunity pre otcov, nájdete v nej debaty o rodičovstve, rady aj inšpiráciu.

Rozhovory vychádzajú aj ako článok na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk. Nájdete nás aj na Instagrame.

Ak sa vám podcast páči, začnite nás sledovať a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie. Okrem toho si môžete kúpiť aj našu knihu Rok otca.

Viktor Bielik počas rozhovoru dostal otázku, či má nejaké tipy, ako deťom zabezpečiť pohyb v zime, keď sú viac vnútri, lebo vonku je im zima.

„Rodičom je zima,“ kontroval v podcaste Otcovia v plienkach. Keď sme sa spýtali, či tým chce povedať, že sa vyhovárame, odvetil: „Áno. Vieme, že deti, čo žijú na farmách a chodia von, sú otužilejšie, zdravšie. Deťom dávame zbytočný komfort.“

Potom však vedec, športový fyziológ a dekan Fakulty telesnej výchovy a športu UK v Bratislave aj prezradil, ako svojho syna, keď bol ešte škôlkarom, motivoval k prechádzkam: „Urobili sme si mapku, do ktorej sme si zakreslili, čo sme videli. Nešli sme sa teda prechádzať, ale niečo hľadať.“

NOVINKA: Pridajte sa do našej online komunity pre otcov, nájdete v nej debaty o rodičovstve, rady aj inšpiráciu.

Rozhovory vychádzajú aj ako článok na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk. Nájdete nás aj na Instagrame.

Ak sa vám podcast páči, začnite nás sledovať a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie. Okrem toho si môžete kúpiť aj našu knihu Rok otca.

Samo Marec začína svoje stĺpčeky pre Denník N zmienkou o podcaste o mužských emóciách, ktorý sa mu stále nepodarilo naštartovať s komikom Tomášom Hudákom. „My muži sa vlastne veľmi nepoznáme,“ vraví.

Rozhovoril sa aj o tom, prečo nemá deti. „Myslím si, že deti by sa mali rodiť na základe skutočnej túžby – z vnútornej potreby, keď človek cíti, že práve to mu dáva najväčší zmysel. Mne sa to nikdy nestalo,“ vraví.

NOVINKA: Pridajte sa do našej online komunity pre otcov, nájdete v nej debaty o rodičovstve, rady aj inšpiráciu.

Rozhovory vychádzajú aj ako článok na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk.

Nájdete nás aj na Instagrame.

Ak sa vám podcast páči, začnite nás sledovať a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie. Okrem toho si môžete kúpiť aj našu knihu Rok otca.

Rodičia si myslia, že som švihnutá, keď im poviem, nech s dieťaťom, ktoré sa od hnevu hádže o zem, nič nerobia, vraví psychologička Mária Kopčíková.

Rozprávame sa s ňou o téme detského hnevu či vzdoru. Upozorňuje, že deťom treba stanoviť hranice. „Potrebujú pochopiť, že hoci im rodičia nastavujú hranice, stále ich ľúbia rovnako.“

Rozhovory vychádzajú aj ako článok na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk.

Nájdete nás aj na Instagrame.

Ak sa vám podcast páči, začnite nás sledovať a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie. Okrem toho si môžete kúpiť aj našu knihu Rok otca.

Ako otec aj zlyhávam, ale potom hľadám spôsob, ako sa posunúť vpred, neprenášam vinu na dieťa, vraví Martin Poliačik.

Momentálne pracuje v organizácii Emile Foundation, kde sa snaží pomôcť k návratu detí, ktoré z Ukrajiny uniesli do Ruska. Vysvetľuje, ako sa tam dostali, čo sa s nimi deje a ako ho pri práci ovplyvňuje, že má dvoch synov.

„O svojej práci rozprávam aj pred svojimi deťmi. Myslím si, že je zodpovedné vychovávať deti k tomu, že prichádzajú ťažké časy,“ vraví.

Rozhovory vychádzajú aj ako článok na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk.

Nájdete nás aj na Instagrame.

Ak sa vám podcast páči, začnite nás sledovať a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie. Okrem toho si môžete kúpiť aj našu knihu Rok otca.

Ak sú si súrodenci vzdialení, je úplne v poriadku, ak spolu dokážu aspoň vychádzať a riešiť konflikty, vraví psychologička Jana Vyskočil Račková. „Možno nebudú najlepší priatelia, ale budú vedieť, že ten druhý existuje, a to stačí.“

Odporúča, kedy a ako dieťaťu povedať o tom, že bude mať súrodenca, či ako riešiť situáciu, keď starší bije mladšieho.

Rozhovory vychádzajú aj ako článok na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk.

Nájdete nás aj na Instagrame.

Ak sa vám podcast páči, začnite nás sledovať a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie. Okrem toho si môžete kúpiť aj našu knihu Rok otca.

Momentálne je vedecký konsenzus, že deti do dvoch rokov by vôbec nemali sledovať obrazovky.

„Keď máte v hlave túto stratégiu, môžete k tomu niekedy pristúpiť, lebo situácia – napríklad cestovanie autom – si to vyžaduje, ale potom treba myslieť na to, že už obrazovku nebudeme používať,“ vraví psychológ Michal Božík.

Vo vyššom veku dieťaťa by sa však už neriadil presným časom, ktorý treba dodržať. Napríklad švédske úrady odporúčajú maximálne hodinu pre deti od 2 do 5 rokov, dve hodiny pre deti od 6 do 12 rokov a tri hodiny pre tínedžerov.

„S týmto by som sa dokázal stotožniť, ale znovu platí, že to závisí od kontextu. Ak je dieťa v ťažkej emočnej situácii, aj minúta obsahu, ktorý by inokedy bol ok, môže byť veľký problém. Naopak, ak je dieťa v poriadku, ani dlhší čas nemusí byť problém.“

Rozhovory vychádzajú aj ako článok na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk.

Nájdete nás aj na Instagrame.

Ak sa vám podcast páči, začnite nás sledovať a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie. Okrem toho si môžete kúpiť aj našu knihu Rok otca.