Ministerka kultúry Martina Šimkovičová opäť čelí kritike. Po kontroverziách s presunom historickej busty sa objavujú otázky o obsadzovaní dôležitých postov na rezorte kultúry. Redakcia Aktuality.sk zistila, že lukratívne miesta na ministerstve získali ministerkine dlhoročné kamarátky.

Šimkovičová ich pozná ešte z čias pôsobenia v Teleráne. Obidve dosadila na vysoké miesta. Ministerstvo však tvrdí, že spájať tému s rodinkárstvom je zavádzajúce. O aké pozície ide? A čo na to hovorí samotné ministerstvo?

V dnešnom podcaste sa budeme rozprávať s redaktorkou domáceho spravodajstva Frederikou Lodovou, ktorá s témou prišla ako prvá.

Meno amerického prezidenta Donalda Trumpa sa opakovane objavilo v dokumentoch súvisiacich s prípadom Jeffreyho Epsteina, ktoré tento rok preskúmalo americké ministerstvo spravodlivosti. Potvrdili to vysokí predstavitelia administratívy. Hoci prítomnosť jeho mena neznamená žiadne legálne pochybenie, informácia prichádza práve v čase, kedy sa Trump snaží spochybniť akékoľvek svoje figurovanie v kontroverzných zoznamoch a zapojenie do kauzy Epsteina.

Moderuje Marek Biró.

Politici sa strácajú vo vysvetleniach, prečo strana nezverejnila informáciu o peniazoch v zákonnej lehote, ale až s výrazným oneskorením vo výročnej správe.

Chaos okolo financovania prezidentskej kampane Petra Pellegriniho pokračuje. Šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok odvolal svoje slová o pôžičke od prezidentovej sestry. Ministerka hospodárstva a podpredsedníčka strany Denisa Saková zase poplietla fakty. Ako reagovali politici na zistenie Aktualít, že si Hlas požičal peniaze od firmy prezidentovej sestry Evy? A v čom si jednotlivé tvrdenia odporujú? V dnešnom podcaste budete počuť politického redaktora Tomáša Kyseľa, ktorý otvoril tému dlho zamlčiavanej pôžičky Hlasu.

Ultimátum od Donalda Trumpa zrejme prinútilo Vladimira Putina vrátiť sa k rokovaciemu stolu. Je to však úprimná snaha o mier alebo len strategická hra o čas?

Už v najbližších dňoch sa má v tureckom Istanbule uskutočniť nové kolo rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou.

Ako vysvetľuje novinárka Stanislava Harkotová, Kyjev má tri hlavné priority. Prvou je ďalšia výmena vojnových zajatcov, druhou návrat ukrajinských detí unesených do Ruska. Treťou a strategicky najdôležitejšou požiadavkou je príprava na možné stretnutie na úrovni lídrov. Ukrajina sa totiž dlhodobo snaží dostať k rokovaciemu stolu priamo Vladimira Putina.

Podľa Harkotovej však tento formát potvrdzuje, že o zásadnom posune v konflikte nemožno hovoriť. „Pokiaľ by sme sa mali baviť naozaj o rokovaní o konkrétnych veciach, ktoré by súviseli s mierovým urovnaním, tak to by si vyžadovalo trochu iný formát a aj by pri tom stole sedeli iní ľudia,“ uzatvára povedala.

Podnikateľ Lukáš Mlynárik je verejnosti známy ako najväčší darca Hlasu. Strane v roku 2022 poskytol 50-tisíc eur, čo však dnes označuje za najväčšiu chybu v živote. Redaktorka Aktuality.sk Iva Zigová vysvetľuje, aká je jeho politická minulosť, prítomnosť a budúcnosť.

Najväčší sponzor Hlasu. Takýto prívlastok v roku 2022 prischol podnikateľovi Lukášovi Mlynárikovi, ktorý vtedy podporil stranu Hlas sumou 50-tisíc eur. „Jeho dar bol oveľa vyšší ako boli príspevky politikov Hlasu, či už Richarda Rašiho alebo Denisy Sakovej, ktorí stranu podporili sumou okolo 12-tisíc eur,“ vysvetľuje redaktorka Aktuality.sk Iva Zigová.

Mlynárik v tom čase dar vysvetľoval svojím záujmom o politiku, dnes ho však označuje za jednu z najväčších chýb vo svojom živote a Hlas vyzýva, aby peniaze daroval detskému domovu.

PRELINK: https://www.aktuality.sk/clanok/RWtNhxJ/bol-najvacsim-sponzorom-hlasu-teraz-zo-strany-odisiel-ten-dar-bol-chyba-hovori/

Podnikateľ sa zároveň rozhodol vzdať sa svojho členstva v strane. Na konci júna predsedníctvu oznámil, že z Hlasu vystupuje. Tento krok zdôvodnil tým, že smerovanie strany sa už „nezlučuje s jeho predstavou o modernej, efektívnej a skutočne sociálnodemokratickej politike.“

Aký je politický príbeh Lukáša Mlynárika? Prečo sa rozhodol rozviazať spoluprácu s Hlasom? Ako sa darí jeho biznisu, odkedy podporil druhú najsilnejšiu koaličnú stranu? Aj na to sme sa pýtali Ivy Zigovej.

Spoločnosť Volkswagen si určite všíma kauzu, ktorá sa spustila okolo dúhovej vlajky, myslí si ekonomický diplomat Peter Kolesár. Zodpovedá tomu aj reakcia generálneho riaditeľa Wolframa Kircherta. Ten odmietol stretnutie s europoslancami Ľubošom Blahom a Erikom Kaliňákom, ktorí sa zastávajú prepusteného pracovníka.

Bola by to úplne iná vec, keby túto kauzu neživili europoslanci ale niekto z vlády. Ak by politické ataky pokračovali, mohlo by to mať dopad na podnikateľské rozhodnutia.

Nahrával Vladimír Amrich.

V uplynulých rokoch sa rast produktivity, ktorý je dôležitý pre rast ekonomiky, mierne zrýchlil. Na citeľné zlepšenie životnej úrovne to však nestačí.

To, čo sme sa na škole naučili pred 20 rokmi, v modernom hospodárstve nestačí. Potrebujeme inovovať, hovorí v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm, riaditeľ odboru prierezových iniciatív v Národnej banke Slovenska, Branislav Reľovský. Spolu s kolegami už päť rokov pravidelne vykonávajú hĺbkovú kontrolu našej ekonomiky.

Ak chceme čeliť výzvam 21. storočia, musíme s populáciou pracovať a zvyšovať jej produktivitu. Zahraniční investori však do krajiny prinášajú málo kapitálu a ani domáci investori nie sú dostatočne motivovaní zlepšovať hospodárstvo. Zaujímavosťou je, že generácia mileniálov síce zarába viac ako ich rodičia, no naozaj bohatých ľudí je medzi mladšími ročníkmi menej.

Nahrával Vladimír Amrich.

Bratislavou už najbližší víkend prejde pochod hrdosti - pride. V čase kedy parlament čaká hlasovanie o novele základného dokumentu štátu, ktorá ignoruje existenciu intersex ľudí a čiastočne obmedzuje adopcie, má byť podujatie hlučnejšie a politickejšie.

„V súčasnosti je pre nás najväčší zásah snaha zmeniť ústavu. Je problematické, ako sa chápe národná identita, ktorá má byť chránená pred EÚ. Našou národnou identitou má byť homofóbia. Pretože novela ústavy hovorí, že LGBTI ľudia nebudú uzatvárať manželstvá, že transrodoví ľudia nebudú môcť žiť so svojou identitou a meniť si doklady. Argumentuje sa len témami, ktoré súvisia s právami LGBTI ľudí,“ hovorí Martin Macko.